D     d    DD  d

d

Trezory rakúskej spoločnosti Wertheim, ktorá má za sebou dlhú tradíciu, sú už takmer 170 rokov synonymom najvyššej bezpečnosti. Zakladateľ spoločnosti Franz Wertheim si v správnom čase uvedomil dopyt po bezpečných úschovných prostriedkoch a 1. septembra v roku 1852 založil vo Viedni spoločnosť na výrobu ohňovzdorných pokladníc zabezpečených proti vlámaniu.

RAKÚSKO – SLOVENSKÁ TRADÍCIA

Konateľ spoločnosti Wertheim na Slovensku Ivan Rod a Plant Manager Claus Steiner

Prvého októbra 2020 oslavujeme 30. výročie založenia našej spoločnosti Wertheim na Slovensku. Ten začiatok stojí za pripomenutie. Koncom leta v roku 1990 ma požiadal šéf koncernu pán Lunzer o informáciu, za akých okolností je možné založiť v Československu výrobnú spoločnosť so zahraničnou majetkovou účasťou. Za vtedajších podmienok rokovalo v tom čase Federálne zhromaždenie a jednou z tém bolo aj schválenie zákona k tejto problematike. Vycestoval som do Prahy a v chodbách parlamentu som čakal na svojich známych z radov poslancov parlamentu, ktorí prinášali schválené zákony k tejto téme. O týždeň neskôr sme sa stretli s pánom Lunzerom v Bratislave, kde prijal túto informáciu a požiadal ma o založenie spoločnosti Wertheim. Ešte v ten deň sme spolu navštívili vtedajšieho ministra hospodárstva a informovali sme ho o zámere založiť výrobne orientovanú strojársku spoločnosť na Slovensku. V čase hospodárskeho kolapsu to bola pre neho potešujúca informácia. Vládla dobrá nálada, bol dostatok borovičky a tiež stisky rúk so želaním úspechu. Potom všetko dostalo rýchly spád. Neuveriteľné tempo. Boli sme prvou zahraničnou výrobnou spoločnosťou na Slovensku. Dnes má koncern Wertheim viac ako 1000 zamestnancov a v spoločnostiach Wertheim na Slovensku v Dunajskej Strede, v Modre a v Kostolných Kračanoch zamestnáva cca 850 pracovníkov pri celkovom obrate v roku 2019 takmer 90 miliónov eur.

FOTO: CLAUS STEINER

Múzy milovníka života a ženskej krásy Ivan Roda pretavené do výtvarných výpovedí…

Spoločnosť sa pod vedením jedného z jej konateľov Ivana Roda pravidelne podieľa na veľkých umeleckých projektoch, ktoré spoluorganizuje, podporuje alebo priamo sa zúčastňuje na ich tvorbe. Spojil precíznosť technického sveta strojov a vniesol doň jemnosť umenia. Svojím postojom k životu ovplyvnil aj svojich kolegov a zamestnancov osobitne Clausa Steinera, ktorí našli krásu v chladnosti železa a vdýchnutím pulzujúcej kreativity života doň vniesli nový život…

Architekti MICHAL a PAVEL SUCHÁNEK, autori projektu GASTRO PASÁŽE AVION SHOPPING PARK BRATISLAVA.

Obrovský priestor so 755 miestami na sedenie a úžitkovou plochou 5 950 m2 ponúka unikátny vizuálny zážitok, ktorý v sebe skrýva dizajnové variácie, nevšedné priestory na posedenie i zaujímavé výhľady.

MIESTO AKTIVÍT STRETNUTÍ UMENIA DIZAJNU ZELENE A RADOSTI

Myšlienka novej gastro pasáže vznikla z veľkých zmien na trhu, na ktoré bolo treba reagovať. Tradičné food courty s jednoduchými reštauračnými jednotkami a centrálnym priestorom na sedenie poskytujú neosobný, hlučný a nudný zážitok. Dnes viac ako 50% náv- števníkov obchodného centra považuje jedlo za dôležitú súčasť ich návštevy a v budúcnosti to možno bude hlavný dôvod ich návštevy. Obchodné centrum sa pravdepodobne stane miestom, kde budú ľudia tráviť svoje voľné chvíle a naplnia si svoje voľnočasové aktivity a potreby.

Kľúčovou úlohou pri riešení nového food-courtu bolo architektonicky a designovo zvládnuť priestor, ktorý bol k dispozícii. Pôvodný priestor po vysťahovaní hypermarketu bol nudný, bez denného osvetlenia, úzky, dlhý a plošne obrovský – hlavná hala budúceho food-courtu 24 x 72 m, to sú dve majstrovské tenisové ihriská za sebou. Hl’bka priestoru bola azda najväčšia výzva. Veľký objem však poskytoval veľké príležitosti.

Dlhý priestor hlavnej haly sa opticky skrátil realizáciou zvýšenej interiérovej terasy a stupňovitej zážitkovej tribúny, ktorá sa pozvoľna do hl’bky priestoru rozširuje. Vytvára sa tak perspektívny klam a priestor sa javí kratší. Celý projekt začína výkričníkom. Skulpturálny objekt “UFO” dominuje na stredovej komunikačnej osi obchodného centra, ktorý vťahuje návštevníkov dovnútra a pozýva ich objavovať členitý priestor so zaujímavými výhľadmi do food–courtovej haly, zón sedenia, záhrady i exteriéru.

Veľká kapacita sedenia hostí sa rozdelila do menších viac či menej izolovaných zón s rôznym designovým riešením. Návštevník si tak môže voľne vybrať zo širokej ponuky jedál a rovnako aj zónu sedenia, ktorá mu najviac vyhovuje.

Ústrednou myšlienkou celého projektu bolo vytvoriť priestor pre stretávanie ľudí a vytváranie zážitkov.

 

www.psarch.sk

V súčasnosti sa dizajn a umenie stále viac približuje ľuďom a stáva sa súčasťou nášho každodenného života.

Victoria v každom čísle prináša zaujímavosti zo sveta umenia, vedy aj techniky. Ak sa tieto tri okruhy vzájomne spoja, má šancu vzniknúť niečo neuveriteľné…

TEXT: KRISTÍNA SCHREIBEROVÁ

Výtvarník Ašot Haas spája na prvý pohľad nespojiteľné – matematiku s fyzikou, aby tak vytvoril jedinečné umelecké objekty. Vychádza zo základných tvarov, ako sú kruh a štvorec, a dáva ich do číselných súvislostí s okolitým svetom. Jeho diela sú interaktívne a s divákom komunikujú. Sú čitateľné z rôznych uhlov pohľadu, vďaka čomu vnímame jedno dielo v jeho mnohých podobách. Svetlo považuje v tvorbe za určujúce, ktoré navodzuje dojem a určuje charakter diela.

Nadchýna ho jednoduchosť fungovania sveta a daných princípov, ktoré našiel práve v matematike. Čísla ponúkajú najdokonalejšiu možnosť, ako opísať podstatu fungovania sveta. Ašota inšpiruje Fibonacciho číselná postupnosť, na základe ktorej funguje kvantum situácií a ergonomických riešení okolo nás alebo aj samotná rotácia planét v našej galaxii.

Fibonacciho postupnosť je naznámejšou postupnosťou v celej matematike, a to najmä preto, že má niekoľko zaujímavých vlastností. Jej základom je to, že každý člen postupnosti vzniká súčtom predchádzajúcich dvoch členov, pričom postupnosť sa

začína 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, 34, 55, 89, 144, 233… Táto postupnosť sa prvý raz objavila v roku 1202 v knihe Liber Abaci od Leonarda z Pisy, ktorý bol známy aj pod menom Fibonacci. V priebehu evolúcie sa všetky organizmy snažili čo najviac optimalizovať svoj rast tak, aby mohli čo najlepšie využívať potrebné zdroje ako voda a slnečné žiarenie. Príkladom je rozloženie listov na stonke rastlín. Tieto listy rastú na stonke v špirále posunuté o určitý uhol, takže každý x-tý list sa objaví znova na tom istom mieste ako niektorý z predchádzajúcich. Ak by ste sa pozreli, koľký list to je a dali by ste ho do pomeru s počtom otáčok špirály, vyjde vám niektoré z čísel phyllotaxie, čísla 1/3, 2/5, 3/8… – všetko čísla z Fibonacciho postupnosti.

Ďalšou zaujímavosťou je zlatá špirála. Ide o špirálu vnútri zlatého obdl’žnika, ktorý sa skladá zo štvorcov s dl’žkou jednotlivých čísel Fibonacciho postupnosti. Je vytvorená spojením štvrťkruhov v každom štvorci, ktoré majú polomer rovný Fibonacciho číslam.

Tvar tejto zlatej špirály majú hurikány či dokonca niektoré galaxie. Rovnako ako zlatá špirála vyzerajú aj schránky niektorých ulitníkov a lastúrnikov.

        

FERRARI

 

V minulom čísle sme vám už predstavili Braňa Maukša, slovenského automobilového dizajnéra, ktorý svojimi luxusnými návrhmi Ferrari pokoril Hollywood…

To prvé bolo odeté do exkluzívnej zlatej farby a dostalo meno F540. Mala som tú česť byť na jeho predstavení verejnosti v roku 2010 v nádherných priestoroch Villa d’Este v talianskom meste Lago di Como. A ked’že Victoria je o víťazstve, víťazstve snov, ktoré sa menia na skutočnosť, chcela som poznať celý príbeh tohto krásneho „umeleckého diela“.

„Môj vzťah s Američanom Edwardom Walsonom, dedičom rodinného impéria a hollywoodskym producentom, sa začal v roku 2009, ked’ som bol vybraný do skupiny dizajnérov, ktorí mali vypracovať návrhy v rámci internej súťaže na nové Ferrari pre súkromného

zberateľa s označením projektu SP3 (special projects). O klientovi som nevedel prakticky nič, len to, že je z USA a miluje jedno Ferrari z roku 1968, ktoré sa vyrobilo v počte troch kusov a objavilo sa aj v slávnom talianskom filme Federica Felliniho – Spirits of the Death, v extravagantnej zlatej farbe. Vo finále si vybral môj návrh a ten sme spracovali do modelu. Ale až na oficiálnej prezentácii jeho Ferrari P540 vo Villa d’Este sme sa lepšie spoznali a stali sa z nás priatelia.“

A ja len dodávam na záver, že ak sa chcete niekedy „stretnúť“ s pánom Edwardom, stačí len zájsť na niektorý z filmov Woodyho Allena, kde si niekedy rád aj sám zahrá, tak ako to bolo napríklad i v prípade filmu Blue Jasmin (slovenský preklad: Jasmínine slzy). Práve tu si totiž zahral po boku jedinečne krásnej herečky Cate Blanchett.

TEXT: KRISTÍNA SCHREIBEROVÁ

Foto – Kristína Schreiberová